Archív pre značku: Recenzné konanie

Prvý odsek vedeckého článku: Začiatok, ktorý rozhoduje!

/v , /od

Prvý odsek vedeckého článku zohráva zásadnú úlohu – jeho cieľom je zaujať čitateľa, uviesť ho do kontextu skúmanej problematiky a zároveň načrtnúť rámec pre celý ďalší text. Inými slovami, prvý odsek by mal pripraviť scénu a naznačiť smerovanie článku. Mal by preto obsahovať: (1) jasné vymedzenie témy článku, (2) zdôvodnenie jej významu a (3) prehľad doterajších poznatkov, vrátane teórií, na ktorých článok stavia.

Jasné vymedzenie témy článku

V jasnom vymedzení témy autor stručne, ale presne identifikuje, čomu sa článok venuje. Nejde o podrobný opis, ale o zreteľné zarámcovanie – teda odpoveď na otázky: O čom článok je? Na aký problém sa zameriava? Akú oblasť skúma? Takto formulovaná téma pomáha čitateľovi rýchlo pochopiť, do akého vedeckého kontextu článok patrí, a pripravuje ho na ďalšie časti textu.

Zdôvodnenie významu témy článku

Druhou kľúčovou súčasťou úvodného odseku je vysvetlenie, prečo je zvolená téma dôležitá. Autor by mal ukázať, aký má skúmaný problém spoločenský, vedecký a praktický význam. Tým sa prezentovaný výskum zasadzuje do aktuálneho kontextu a nadväzuje na prebiehajúce odborné diskusie, čím sa zvyšuje jeho relevancia. Zdôvodnenie významu zároveň signalizuje, že článok neprináša len izolované poznatky, ale reaguje na reálne výzvy alebo potreby.

Prehľad doterajších poznatkov, vrátane teórií, na ktorých článok stavia

Dôležitou súčasťou úvodného odseku je aj stručné zhrnutie toho, čo je o danej téme už známe. Tým autor preukazuje znalosť existujúceho výskumu a zároveň naznačuje, na čo nadväzuje. Vďaka tomu vytvára pevný základ pre vlastný výskumný príspevok – či už ide o rozšírenie, prehĺbenie alebo kritické prehodnotenie doterajších poznatkov.

Zmienka o teóriách zároveň ukotvuje článok v odbornom diskurze a zvyšuje jeho dôveryhodnosť. Čitateľ tak lepšie chápe, v akom kontexte sa nový výskum nachádza a aký je jeho prínos či v čom spočíva jeho originalita.

Záverom

Napísať úvodný odsek je dosť náročné, pretože autor musí v niekoľkých vetách zhrnúť situáciu v danej oblasti. Prvý odsek vedeckého článku by však nemal len informovať, ale musí čitateľa aj zaujať. Mal by vytvoriť jasnú súvislosť medzi doterajším poznaním a tým, čo článok prináša nové.

Viac:

Beugelsdijk, S., Bird, A. How to avoid a desk reject: do’s and don’ts. J Int Bus Stud 56, 301–310 (2025). https://doi.org/10.1057/s41267-024-00712-8

9 metodologických chýb, ktoré zaručene spôsobia odmietnutie článku redakciou

/v , /od

Nasledovných 9  metodologických chýb zaručene spôsobí odmietnutie vášho článku už pred jeho odoslaním na odborné recenzovanie:

  1. Nesprávne zosúladenie výskumných metód a výskumného problému/otázok/teórie: Používanie metód, ktoré nie sú vhodné na zodpovedanie položených výskumných otázok.
  2. Neadekvátny výskumný dizajn: problém s dôveryhodnosťou, konzistentnosťou, replikovateľnosťou, platnosťou, spoľahlivosťou alebo kvalitou výskumného dizajnu.
  3. Problémy s výskumnou vzorkou, ktoré podkopávajú zovšeobecnenie zistení: nereprezentatívne alebo neobjektívne techniky výberu vzorky, nedostatočná (veľmi malá) veľkosť vzorky neposkytujúca dostatočnú štatistickú silu. Nevhodná vzorka (niektoré časopisy odmietajú publikovať príspevky založené na výskume študentov).
  4. Neadekvátna operacionalizácia konštruktov: Príspevky môžu byť zamietnuté kvôli zlej definícii a meraní kľúčových konštruktov. Použitiu nevalidovaných alebo nedostatočne overených postupov merania konštruktov, respektíve postupov založených na mnohých rôznych zdrojoch, a teda vyžadujúcich ich úplnú validáciu.
  5. Obavy z kvality údajov: Zahŕňa to používanie zastaraných (veľmi starých), neúplných alebo nespoľahlivých údajov.
  6. Nevhodné techniky analýzy údajov: Ide o použitie nesprávnych alebo menej vhodných nástrojov a techník analýzy údajov.
  7. Príspevky založené výlučne na bibliometrickej analýze, deskriptívnych recenziách, deskriptívnej metaanalýze a analýze sentimentu: Hoci tieto príspevky poskytujú zaujímavé poznatky o vývoji tém a trendoch, často im chýba teoretická hĺbka a preto sú mnohé z nich odmietané vysokokvalitnými časopismi. V tomto prípade redakcie uprednostňujú silné literárne prehľady, ktoré presahujú jednoduchý opis existujúceho stavu. Identifikujú kľúčové obmedzenia súčasných teórií a modelov a demonštrujú možnosti riešenia týchto obmedzení.
  8. Nedostatok krížovej validácie výsledkov.
  9. Neadekvátne vykazovanie metodických postupov: nedostatočná transparentnosť v používaných metódach, postupoch, nástrojoch a analytických technikách. 

Riešenie týchto 9 metodologických chýb je zásadné pre zvýšenie šance na publikovanie článku.

Odporúčaná literatúra:

Poznámky na záver

Článok bol preložený a upravený z článku professora Yogesh K Dwivedi, editora časopisu: International Journal of Information Management

Foto: professor Yogesh K Dwivedi na konferencii ACIEK IAE Sorbonne Paris 2024

Prvý dojem rozhoduje aj vo vede!

/v , /od

Prvý dojem je neoddeliteľnou súčasťou procesu posudzovania a často rozhoduje o tom, či bude príspevok redaktormi prijatý na ďalšie posúdenie alebo rovno odmietnutý. Medzi najdôležitejšie prvky, ktoré prispievajú k tomuto prvotnému dojmu patria abstrakt a úvod. Nemenej podstatnou je publikačná história spoluautorov.

Zvládnutie vyššie uvedenej výzvy a mnoho ďalších aspektov publikovania vo významných časopisoch bolo kľúčovým obsahom Kurzu akademického písania ECBR na Vysokej škole ekonomickej v Prahe v dňoch 21-22. marca 2024.

Hlboké pochopenie a praktické zručnosti potrebné pre úspešné prezentovanie ich vedeckej práce na medzinárodnej úrovni prezentovali redaktori prestížnych vedeckých časopisov prof. Alberto Ferraris (Web of Science ResearcherID: K-5240-2019, Scopus Author Identifier 56168763600, ORCID, Highly Cited Researcher 2022) a prof. Gabriele Santoro (Web of Science ResearcherID: AER-0191-2022, Scopus Author Identifier 57188548742, ORCID, Highly Cited Researcher 2022, 2023).

Niekoľko poznámok k priebehu recenzného konania vo vedeckých časopisoch

/v /od

Účelom recenzného konania je vyradiť rukopisy, ktoré nie sú dostatočne originálne, kvalitné, prínosné alebo inak nezodpovedajú požiadavkám časopisu. Obsah, priebeh a dĺžka recenzného konania sú špecifické pre každý časopis. Vždy je preto nutné vyhľadať informácie platné pre zvolený časopis, a to ako v pokynoch redakcie na webovej stránke príslušného časopisu, tak aj analýzou doteraz zverejnených príspevkov.

Priebeh recenzného konania sa vo všeobecnosti dá zhrnúť do nasledujúcich krokov.

Krok 1: Administratívne preskúmanie rukopisu

Cieľom prvého kroku je identifikovať všetky formálne problémy rukopisu, ako aj zabezpečiť, aby bol rukopis a všetky súvisiace súbory pripravené na slepé recenzné konanie („blind review“).

Počas tohto kroku môže byť rukopis zamietnutý najmä z dôvodu, že nezodpovedá usmerneniam na predkladanie rukopisov (napríklad nebol dodržaný formát alebo požadovaná dĺžka rukopisu a podobne).

Krok 2: Preskúmanie rukopisu vedúcim redaktorom

Keď predložený rukopis prejde administratívnym procesom kontroly, postúpi sa na ďalšie posúdenie vedúcemu redaktorovi. Krok 1 a 2 sa často súhrnne nazývajú aj ako „desk-review.“ K väčšine zamietnutí rukopisov dochádza práve v tejto fáze procesu. 

Úlohou vedúceho redaktora je: (a) uistiť sa, že predložený rukopis je v súlade s cieľmi časopisu, (b) posúdiť jeho kvalitu a prínos pre časopis,  (c) prideliť rukopis redaktorovi, ktorý je kvalifikovaný viesť recenzný proces a rozhodnúť o prijatí alebo odmietnutí rukopisu.

Kľúčovými pre rozhodnutie o prijatí alebo zamietnutí rukopisu sú Abstrakt, Úvod a Zoznam použitej literatúry. Medzi často posudzované informácie patria: cieľová skupina, ktorej je rukopis určený, naviazanosť rukopisu na konkrétnu teóriu, použitie vhodných metód alebo zdrojov literatúry.

Krok 3: Pridelenie rukopisu redaktorovi

Po pridelení rukopisu redaktorovi sa začína najkritickejšia časť recenzného procesu. Redaktor vyberie a pozve recenzentov a následne riadi celý rozhodovací proces o prijatí alebo zamietnutí rukopisu.

Krok 4: Recenzné konanie

Vo vedeckých časopisoch sa zvyčajne využíva proces dvojitého slepého posudzovania rukopisov („double-blind peer review“). To znamená, že autori nie sú oboznámení s identitou jednotlivých recenzentov a rovnako recenzenti nie sú oboznámení s identitou autorov.

Ako už vyplýva z názvu, rukopis je posudzovaný dvomi nezávislými recenzentami. Za určitých okolností však môže byť počet recenzentov aj vyšší (napríklad redaktor pozve tretieho recenzenta, ktorý sa zameria výlučne na použitú metodológiu alebo štatistické postupy).

Konkrétny obsah recenzného posudku vychádza z požiadaviek redakcie časopisu (viď napríklad: Journal Of Tourism and Services).

Krok 5: Rozhodnutie o prijatí, úprave alebo zamietnutí rukopisu

Väčšinou je zriedkavé ak je rukopis prijatý už po prvom kole posudzovania. Pravdepodobnejším výsledkom prvého kola recenzného konania je žiadosť o úpravu rukopisu. Táto možnosť je príležitosťou vylepšiť rukopis tak, aby bol následne prijatý a publikovaný.

Dĺžka recenzného konania (čas od obdržania rukopisu do jeho zverejnenia) a podiel akceptovaných rukopisov je individuálny. Tieto údaje sú však často zverejňované na stránke zvoleného časopisu.